Rozdiely medzi klasickým a kondenzačným kotlom

Pri rozhodovaní zákazníkov o kúpe nového kotla často dostávame otázku, aký je rozdiel medzi klasickým a kondenzačným kotlom. Preto uvádzame zopár základných odlišností, ktoré vysvetľujú, prečo je dnes kondenzačný kotol štandardom.

 

Kotly predchádzajúcej generácie začínajú tvoriť históriu. Klasické staré atmosférické kotly (PKM, Destila, a pod.) alebo aj nové nekondenzačné kotly prenášajú teplo zo spalín do vykurovacej vody v primárnom výmenníku, kde dochádza k ich vychladeniu na teplotu približne 120°C. Horúce spaliny odchádzajú do komína a predstavujú nevyužité straty.

Tieto spaliny obsahujú určitú časť tepelnej energie, tzv. latentné – kondenzačné teplo. Ide o teplo spojené s vodnou parou, ktorá vzniká pri spaľovaní plynu. Konštrukcia kondenzačných kotlov vďaka veľkej ploche výmenníka umožňuje využiť aj kondenzačné teplo obsiahnuté v spalinách. Táto energia sa opäť využíva na ohrev vykurovacej vody.

 

Účinnosť nad 100%?

 

Áno. Udávaná účinnosť kondenzačných kotlov nad 100% nie je len reklamný ťah. Problémom je, že v čase výroby kotlov PKM a Destila sa udávaná účinnosť kotla vzťahovala len na dolnú výhrevnosť plynu. Neuvažovalo sa s tým, že je možné využívať aj teplo spalín.

Preto dnes, pri využití spalného tepla v kondenzačnom kotle, nám pri prepočte na dolnú výhrevnosť plynu vychádza účinnosť aj 108%. Avšak pri prepočte so spaľovacím teplom plynu a nie s dolnou výhrevnosťou je účinnosť kondenzačného kotla približne 98%. Aj to je ale veľký rozdiel oproti dvadsaťročnému kotlu s účinnosťou cca 75%.

 

Kondenzačný kotol a radiátory

 

Často sa stretávame s názorom, že kondenzačný kotol je len pre podlahové vykurovanie. Dôležitou informáciou nie je či teplo odovzdávame cez radiátory alebo podlahové vykurovanie. Dôležitá je len teplota výstupnej vykurovacej vody z kotla.

Ak je táto teplota nižšia (prípadne rovná) ako 55°C, kotol pracuje v kondenzačnom režime. Pri podlahovom vykurovaní je táto podmienka splnená vždy, pretože do správne navrhnutého podlahového vykurovania potrebujeme maximálne štyridsať stupňovú teplotu vody pri vonkajšej teplote mínus dvadsať stupňov.

Pri radiátoroch je situácia iná. Výkon radiátora sa mení s teplotou vody na jeho vstupe. To znamená, že ak máme dostatočne veľké radiátory, ktoré dokážu pri teplote 55°C vody pokryť tepelnú stratu domu pri vonkajších mínus dvadsiatich stupňoch, kotol bude pracovať celú zimu v kondenzačnom režime.

Ak máme menšie radiátory a dokážeme pokryť tepelnú stratu napríklad do mínus desiatich stupňov, musíme pri väčších mrazoch zvýšiť teplotu vykurovacej vody. To nám zhorší stupeň kondenzácie kotla.

 

Výpočet návratnosti

 

V nasledujúcej tabuľke nájdete výpočet očakávanej návratnosti. Pri výpočte sme počítali s účinnosťou starého kotla 75%, nového kotla 98% a priemernou cenou inštalácie 2 700€, a to vrátane výmeny zásobníka teplej vody.

 

Ročná potreba tepla v GJ80140200
Spotreba [kWh] pre starý kotol296535189474134
Spotreba [kWh] pre nový kotol228323995857083
Platby € pre starý kotol143225073581
Platby € pre nový kotol110219302757
Ročná úspora €330577824
Návratnosť – počet rokov8,24,73,3

 

Nevýhody kondenzačného kotla

  • potreba kanalizácie pre odvod kondenzátu,
  • potreba vložkovania komína plastovým potrubím,
  • pravidelný ročný servis (mal by sa vykonávať aj na nekondenzačných kotloch).

Výhody kondenzačného kotla

  • nižšie náklady na zemný plyn,
  • nižšia hlučnosť oproti starým kotlom,
  • pomerne rýchla návratnosť,
  • zlepšenie bezpečnosti prevádzky.

 


[fblike]
Ďalšie články, ktoré by vás mohli zaujímať